Топ-100
Back

ⓘ Etika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá ludským správaním, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. Slovo etika pochádza z gréckeh ..



                                               

Morálka

Morálka môže byť: mravnosť to, čo je eticky dobré v sociológii: systém noriem, ktorý reguluje správanie ludí, najmä ich vzájomné vzťahy, pozri morálka sociológia etika zastarano: mravné ponaučenie z príbehu, kázania súhrn systém hodnôt, noriem, cielov a ideí, ktoré triedia konania a predpisy podla dobra a zla, pozri morálka súhrn hodnôt náuka o mravoch/mravnosti, morálna filozofia časť etiky, pozri morálka náuka o mravoch

                                               

Zodpovednosť

Zodpovednosť môže byť: povinnosť niesť následky za niečo dôležitosť, významnosť všeobecne matie správneho vzťahu k plneniu povinností v etike: pozri zodpovednosť etika charakter povinnosti majúca pohotovosť konať podla právnych, morálnych či politických požiadaviek, povinností a noriem právna, morálna alebo politická zodpovednosť odborne v práve: skrátene právna zodpovednosť napr. občianskoprávna zodpovednosť, trestná zodpovednosť schopnosť zodpovedať otázku, prečo sme konali tak a tak; schopnosť odôvodniť svoje konanie

                                               

Zmysel

Zmysel môže byť: v množnom čísle, prenesene: pudy, najmä erotické význam aj ako myšlienkový obsah aj ako konečný ciel porozumenie pre niečo napr. zmysel pre humor, zmysel pre rodinu a pod. všeobecne v množnom čísle, prenesene: práve aktívna schopnosť vnímať, vedomie vo filozofii, etike a podobne: pozri zmysel filozofia jedna zo základných piatich schopností vnímania okolitého sveta, pozri telesný zmysel v biológii zmyslový orgán živej bytosti, ktorý prijíma podráženia v jazykovede význam spravidla textu najmä v syntaxi: význam a myšlienkový obsah, súhrn informácií, ktoré používatel jazyka ...

                                               

Objektivizmus

Objektvizmus označuje: náuka teórie poznania, podla ktorej sú obsahy poznania objektívne dané filozofia Ayny Randovej, pozri Objektivizmus Ayn Randová predpoklad, že resp. metóda skúmania, podla ktorej existuje objektívna realita nezávislá od poznávacieho subjektu, pozri Filozofický objektivizmus všeobecne: objektívny, nestranný postoj alebo spôsob práce vo filozofii smer, podla ktorého má literárne umenie verne zobrazovať skutočnosť, bez pokusu o jej zhodnotenie, pozri Objektivizmus literatúra v literatúre špeciálne skupinu tzv. objektivistických básnikov, pozri Objektivistickí básnici v ...

                                               

Pluralizmus

Pluralizmus môže byť: všeobecne: koexistencia/akceptácia viacerých názorov/metód/skupín a podobne volné spojenie niekolkých území s pomerne velkou samostatnosťou, pozri pluralizmus spojenie území v politike vo filozofii: filozofický smer súbor filozofických učení, podla ktorého existuje viacero vzájomne nezávislých druhov súcna, duchovných podstát ontologický pluralizmus; opak monizmu a dualizmu alebo foriem poznania gnozeologický pluralizmus, pozri pluralizmus filozofia existencia a činnosť viacerých politických strán alebo skupín za rovnakých podmienok, pozri pluralizmus politické strany ...

                                               

Autarkia

Autarkia môže byť: politika štátu s cielom dosiahnuť hospodársku a finančnú sebestačnosť, pozri autarkia politika hospodárska a finančná sebestačnosť prípadne štát s takouto sebestačnosťou v ekonómii všeobecne: skutočnosť, že systém všetko, čo potrebuje/spotrebuje vyrába z vlastných zdrojov vo filozofii a etike: mravná samostatnosť, obmedzenie sa na seba samého, pozri autarkia filozofia

                                               

Lab-on-a-chip

Laboratórium na čipe je zariadenie, ktoré integruje jednu alebo viacero laboratórnych funkcií do jedného integrovaného obvodu s velkosťou len od milimetra do niekolkých centimetrov štvorcových na dosiahnutie automatizácie a vysoko výkonného skríningu. LOC dokážu spracovať extrémne malé objemy tekutín až do piko litrov. Zariadenia typu "laboratórium na čipe" sú podmnožinou zariadení mikroelektromechanických systémov a niekedy sa nazývajú "mikrosystémy celkovej analýzy". LOC môžu využívať mikrofluidiku, fyziku, manipuláciu a štúdium miniatúrnych množstiev kvapalín. Prísne vzaté "laboratórium ...

Etika
                                     

ⓘ Etika

Etika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá ludským správaním, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. Slovo etika pochádza z gréckeho ethos, čo v preklade znamená zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia. Etika je disciplínou praktickej filozofie. Etika je teoretické štúdium hodnôt a princípov, ktoré usmerňujú ludské konanie v situáciách, keď je možný výber. Etika sa člení podla toho, čím sa zaoberá, napríklad medicínska etika, etika v obchode, ekonomická etika. Etika vyčleňuje etický kódex. Je to súhrn pravidiel správania sa v danej spoločnosti. Sú to vlastne základné pravidlá slušného správania a keďže tie sú v každej profesii iné, mení sa podla profesie aj etický kódex. Zjednodušene by sme mohli etiku charakterizovať ako vedu o morálke.

                                     

1. Pojem etiky

Vo všeobecnosti možno povedať, že etika je filozofickým teda racionálnym a kritickým uvažovaním o tom, čo je a čo nie je dobré ludské konanie. Toto uvažovanie sa usiluje o to, aby nám poskytlo súbor kritérií, ktoré umožnia morálne hodnotiť a usmerniť naše konanie. Inými slovami, nejde len o to, oboznámiť sa s tým, čo jednotliví ludia, či ludské spoločenstvá považujú za morálne dobré. Skôr ide o to, aby sme kritickým používaním rozumu odlíšili to, čo je morálne dobré od toho, čo sa takým len javí. Navyše, nejde len o to, aby sme vedeli čo je morálne dobré, ale aby sme týmto smerom usmernili vlastné konanie.

                                     

2.1. Podoby etického skúmania Deskriptívna etika

Etické skúmanie však v sebe zahŕňa viacero rovín, resp. v oblasti etiky je možné klásť viacero odlišných otázok. Ponajprv, etika si všíma, resp. v istom zásadnom zmysle vychádza z toho, čo ludia v príslušnej dobe na konkrétnom mieste považujú za eticky žiaduce – morálne dobré. Otázke opisu deskripcie toho, čo ludia napr. obrazne povedané "tu a teraz" považujú za morálne dobré sa venuje deskriptívna opisná etika. Pristavme sa teda napríklad pri pozorovanom fakte, že existujú spoločenstvá, v ktorých sa považuje za morálne dobré spolu so zosnulým manželom zaživa upáliť jeho ovdovelú manželku. Spoločenstvá, ktoré nepraktizujú túto formu pohrebného rituálu môžu považovať túto prax za krutú či nemorálnu.

Avšak takého usudzovanie nepatrí do deskriptívnej etiky ak by malo byť chápané ako základ pre morálne odsúdenie príslušnej praktiky – deskriptívna etika si totiž nekladie za ciel hodnotiť príslušné morálne presvedčenia a praktiky, ale len zhromažďuje materiál pre iné typy etického skúmania. Možno povedať, že deskriptívna etika je prvkom entografického skúmania, ktoré si kladie za ciel zaznamenať morálne predstavy a presvedčenia určitého kultúrneho spoločenstva a v zhode s istým spôsobom pochopenou požiadavkou vedeckej nezaujatosti či objektivity sa vedome vyhýba ich hodnoteniu.

                                     

2.2. Podoby etického skúmania Normatívna etika

Podoba etickej teórie, ktorá sa usiluje formulovať a obhájiť kritéria morálne dobrého konania na abstraktnej rovine – v podobe morálnych noriem určujúcich dobré ludské konanie sa nazýva normatívna etika. Táto forma etickej reflexie nezaujme k praxi upalovania vdov nezainteresovaný postoj deskriptívnej etiky, ale vznesie nárok na hodnotenie tejto praxe ako morálne dobrej alebo zlej. To, aká bude jej odpoveď však bude závisieť od toho, aká podoba normatívnej etiky bude zvolená ako určujúca pre morálne hodnotenie. Poznáme tri základné podoby normatívnej etiky: etika cnosti, deontologická etika morálnej povinnosti a konzekvencialistická etika morálnych dôsledkov.

Povedané konkrétnejšie, čeliac vyššie opísanej morálnej otázke sa bude etika cnosti pýtať či je takéto konanie v súlade s konaním osôb, ktoré majú adekvátne rozvinutý morálny charakter – teda nadobudli morálne cnosti morálne žiaduce charakterové črty. Deontologická etika sa na tento problém pozrie cez otázku, či je takéto konanie výrazom dodržiavania morálnych princípov povinností, resp. v súlade s nimi alebo ich porušením a konzekvencializmus bude skúmať či sú morálne dôsledky príslušného konania dobré alebo zlé z hladiska toho, čo sa považuje za dobro/zlo. Na základe toho, ako budú tieto otázky zodpovedané potom dostaneme morálne hodnotenie každej z troch pozícií v príslušnej morálnej otázke. Samotný fakt, že každá z troch typov normatívnej etiky kladie hlavný dôraz na odlišný aspekt ludského konania nevylučuje možnosť, aby sa vo svojich odpovediach morálnom hodnotení často zhodovali napr. v otázke upalovania vdov spolu s nebohým manželom. Samozrejme však bude vela prípadov, keď sa zhodovať nebudú – a práve tieto sú predmetom dôležitých diskusií a sporov ich stúpencov.



                                     

2.3. Podoby etického skúmania Metaetika

Iným typom etického skúmania, ktoré sa z hladiska abstraktnosti nachádza mimo či za agendou normatívnej etiky je metaetika. Táto sa venuje dôležitým otázkam etiky, tým, že sa pýta na otázky povahy, významu a statusu morálnych tvrdení súdov. Metaetika nemá ambíciu zdôvodňovať jednotlivé morálne normy, ktoré nás usmerňujú alebo by nás mali usmerňovať v našom konaní. Inými slovami, venuje sa analýze jazyka morálky, ktorý skúma z hladiska logického vyplývania morálneho usudzovania a významu morálnych tvrdení, teda metódami logickej, lingvistickej a sémantickej analýzy jazyka morálky. V tomto zmysle formuluje zásadné závery pre predmet etiky a jej povahu ako vedeckého skúmania. Napríklad, ide o to, že kladie otázku či možno považovať morálne tvrdenia za pravdivé a nepravdivé alebo sú čírim výrazom našich neracionálnych schopností: výrazom našich emócií, resp. projekciou našich túžob do sveta, kde sa na morálnych subjektoch nezávislé morálne skutočnosti vôbec nenachádzajú.

Ak sa vrátime k nášmu príkladu - otázke upalovania vdov spolu s ich zosnulým manželom, možno konštatovať, že metaetiku primárne nebude zaujímať či niekto praktikuje tento obrad ako súčasť svojho morálneho systému, ani to či a prečo je to morálne dobré/zlé. To čo ich bude zaujímať, bude význam a logika používania normatívnych etických tvrdení. Výrok "Je morálne dobré, aby bola vdova upálená spolu so svojím zosnulým manželom" je príkladom takýchto normatívnych tvrdení. Tiež sa budú zaujímať o to, v čom sa tento výrok líši od deskriptívneho výroku "Vdova je vždy upálená spolu s telom svojho zosnulého manžela", alebo o to, či a ako tento výrok logicky vyplýva z tvrdení vyššej úrovne abstrakcie príslušného morálneho diskurzu jazykovej praxe. Prípadne sa metaetici môžu pýtať, či morálne odsúdenie tejto tradície je alebo nie je výlučne projektovaním našich v tomto prípade skupinových túžob či preferencií na iné spoločenstvo, ktorého túžby sú zjavne protikladné k našim preferenciám a túžbam.

                                     

2.4. Podoby etického skúmania Praktická etika

Popri týchto troch typoch etického skúmania však jestvuje ešte jeden typ a to praktická alebo aplikovaná etika. Tento typ etiky má vela spoločného s normatívnou etikou, avšak jeho špecifikom je to, že sa pokúša formulovať pomerne špecifické normy konania pre rozmanité oblasti ludského života. Často ide práve o tie oblasti, ktoré naliehavo vyžadujú morálne usmernenie, resp. neumožňujú nekonať a súčasne ide o citlivé otázky spojené s ludským životom, resp. smrťou a umieraním. Patria tu témy ako napríklad interrupcia, trest smrti, eutanázia, spravodlivá vojna a pod. Tento typ etickej reflexie patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim typom etiky v súčasnosti, čo súvisí so závratným rozvojom technológií, osobitne medicínskych.

Tento rozvoj umožňuje človeku dosiahnuť také zásahy do ludského života, ktoré boli nemyslitelné v predtechnologickej epoche a tak nás stavia pred otázky, resp. rozhodnutia, ktorým sme v minulosti nečelili. Otázky týkajúce sa napríklad miery do akej máme udržiavať človeka pri živote výlučne pomocou prístrojov musia dennodenne prakticky zodpovedať zdravotníci. Inými slovami, stoja pred otázkou morálnej zodpovednosti vo svete, ktorá vytvára stále nové technologické možnosti – musia prakticky odpovedať na otázky, kedy je využívanie týchto technológií v prospech predĺženia, či zachovania života pacienta v súlade s jeho dôstojnosťou a kedy sa dostáva do rozporu s požiadavkami, ktoré z nej vyplývajú. Tak napríklad otázka morálnej prípustnosti technologického vylepšovania človeka vzniká až vznikom takejto možnosti.

                                     

3. Vznik a vývin etiky

Je úzko spätá s vývinom ludstva už od rodovej spoločnosti, kde sa rešpektovala len v rámci jedného rodu. V otrokárskej spoločnosti etické princípy dodržiavali iba slobodní ludia. Etiku je možné pozorovať už v staroveku vo forme premýšlania o tom, akí majú byť ludia, ale nevyčlenenú z rámca celkového procesu utvárania sa filozofickej reflexie miesta človeka vo svete, ktorý možno sledovať v textoch najstarších literárnych pamiatok jednotlivých kultúrnocivilizačných okruhov – v Biblii, Knihe premien atď.

Arno Anzenbacher tvrdil, že etika ako filozofická disciplína pochádza od Aristotela. Aristoteles prvýkrát použil slovo etika v súvislosti s morálkou. Slovo morálka konkretizoval až Cicero. Práve od tohto obdobia sa teoretici sporia to či etika a morálka sú synonymá alebo nie. Väčšina sa však zhodla, že morálka a mravnosť zachytávajú podstatu etiky prostredníctvom hodnotenia.

Za vývin etiky sa považujú jej historické zmeny, počnúc štádiom vzniku, cez starovekú, stredovekú, novovekú až po súčasnú etiku.



                                     

4. Vybrané názory na etiku

Stoicizmus

V súlade so stoicizmom je etika jednou zo základných zložiek filozofie; musí sa opierať o vedu.

Bacon, R.

Podla Rogera Bacona patrí etika k prírodovedným a empirickým disciplínam.

Feuerbach, L.

Etika Ludwiga Andreasa Feuerbacha sa zakladá na pojme rozumného sebaobmedzenia a lásky k iným.

Kant, I.

Immanuel Kant hovorí, že etika je odpovedanie na otázku, čo mám konať. Je to filozofia morálky, ktorej základným pojmom je pojem dobrej vôle.

Anzenbacher, A.

Pre Arna Anzenbachera je etika praktická filozofia. Jej predmetom je ludské konanie prax.

                                     

5. Smery a druhy etiky

Metaetika

KOGNITIVIZMUS

  • morálny intuitivizmus
  • morálny naturalizmus
  • morálny racionalizmus A. Gewirth, J. Rawls
  • morálny relativizmus
  • morálny realizmus L. Wittgenstein, D. Davidson
  • historicizmus, cnosť, tradícia A. MacIntyre

NON-KOGNITIVIZMUS

  • univerzálny preskriptivizmus R. M. Hare
  • morálny anti-realizmus R. Rorty, S. Blackburn
  • emotivizmus A.J. Ayer, Ch. L. Stevenson

Normatívna etika

  • deontologická etika
  • etika cnosti
  • konzekvencialistická etika

Ďalšie typy a zamerania etiky

  • kresťanská etika
  • heteronómna etika
  • špeciálna etika
  • teologická etika
  • všeobecná etika
  • feministická etika
  • analytická etika
  • stoická etika
  • aprobatívna etika
  • etika kozmickej teleológie
  • etika komunikácie
  • autonómna etika
  • etika sebarealizácie
  • etika autenticity
  • humanistická etika
                                     

6. Literatúra o etike

  • Marian Kuna, Etika a politika v perspektíve Alasdaira MacIntyra. Ružomberok: FF KU, 2010 - 251s. ISBN 978-80-8084-553-7.
  • Aristoteles: Etika Eudemova
  • Marian Kuna, Úvod do etiky cnosti. Ružomberok: FF KU 2010 - 90s. ISBN 978-80-8084-605-3.
  • Arno Anzenbacher, Úvod do etiky, Praha: Zvon, 1994.
  • Aristoteles: Etika Nikomachova
                                     

7. Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – etika Kantova
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – etika stoická
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – etika stoicizmus
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – etika Anzenbacher
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – etika Feuerbach
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – etika Kant
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. – etika Bacon
Free and no ads
no need to download or install

Pino - logical board game which is based on tactics and strategy. In general this is a remix of chess, checkers and corners. The game develops imagination, concentration, teaches how to solve tasks, plan their own actions and of course to think logically. It does not matter how much pieces you have, the main thing is how they are placement!

online intellectual game →